...a ešte raz Milian Rúfus
Hľadanie rodiča
Ostaň s nami, Pane, lebo
sa pripozdieva...
Prázdno je, Bože, chýbaš nám.
Prázdny je priestor. Tu i tam.
Jeho hrôza i veleba.
Prázdno je, Bože, bez Teba.
Prázdno je slze vo víčku,
prázdno je uhľom v ohníčku,
prázdno je deťom, starobe,
prázdno je tráve na hrobe –
chýba do nej Tvoj tichý kríž.
A ľudskej duše plachá myš
dieročku hľadá do chleba.
Tak jej je prázdno bez Teba.
Kačička božia, divoká...
Kto ti to strelil do boka?
Kto ťa to zronil z tej výšky?
Počítaj svoje detičky.
Sedia na chladnom kameni,
už mimo tvojich znamení.
A kalnú vodu píjajú.
A nevedia, čo hľadajú.
Pomysli, Bože, pomysli:
to nie Ty – my sme odišli.
Ale my predsa prídeme
zo zeme k tebe, do zeme.
Veď ten, kto nežil na zemi,
nevie, kde more pramení:
nemôže ani do neba.
Prázdno je, Bože, bez Teba.
Buď teda, maj nás trochu rád.
Keby si nebol – pod i nad,
vo vnútri vecí, okolo –
všetko, čo je, by nebolo.
