anam cara

Drahý synček!
Keď ma jedného uvidíš starého, keď sa pri jedení zašpiním a už sa nebudem vládať obliecť – maj so mnou trpezlivosť... Spomeň si na čas, ktorý som strávil, aby som ťa to naučil.
Ak pri rozprávaní budem neustále opakovať to isté, neprerušuj ma a počúvaj... Keď si bol malý, musel som ti každý večer rozprávať ten istý príbeh, až kým si nezaspal.
Keď nebudem mať chuť umyť sa, nehreš ma a nezahanbuj... Spomeň si na to, keď som ťa musel naháňať a vymýšľať výhovorky, lebo si sa nechcel kúpať.
Keď vidíš, že sa nevyznám v novej technike, daj mi potrebný čas a nepozeraj na mňa s tým ironickým úsmevom... Bol som nesmierne trpezlivý, keď som ťa učil a-be-ce...
Keď si v určitých chvíľach nebudem vedieť na niečo spomenúť a stratím niť rozhovoru, daj mi potrebný čas na to, aby som si spomenul, a keď mi to nepôjde, neznervózňuj sa.
Najdôležitejšie nie je to, čo hovorím, ale moja potreba byť s tebou, mať ťa tu, aby si ma počúval.
Keď mi moje unavené nohy nedovolia udržiavať krok s tebou, nesprávaj sa ku mne, akoby som bol záťažou. Príď ku mne s tvojimi silnými rukami rovnakým spôsobom, ako som to robil ja, keď si robil prvé kroky.
A keď budem hovoriť, že by som chcel byť mŕtvy, nehnevaj sa. Jedného dňa pochopíš, čo ma núti povedať to. Snaž sa pochopiť, syn môj, že v mojom veku sa nežije, ale sa prežíva.
Jedného dňa pochopíš, že napriek mojich chybám som pre teba vždy chcel to najlepšie a že som sa snažil pripraviť ti cestu.
Daj mi trochu tvojho času.
Daj mi trochu tvojej trpezlivosti.
Daj mi rameno, na ktoré si môžem položiť hlavu, rovnakým spôsobom, ako som to ja robil s tebou.
Pomôž mi kráčať, pomôž mi dokončiť moje dni s láskou a trpezlivosťou.
Na oplátku ti dám úsmev a nesmiernu lásku, ktorou som ťa vždy miloval.
Ľúbim ťa, syn môj, a modlím sa za teba, aj keď ma ty ignoruješ.
otec