Bájka o zaklínačovi hadov
13. 7. 2010
Bola raz jedna veľká revolúcia októbrová, ktorá sa "svätila" v novembri, a to až niekoľko týždňov ako mesiac československo-sovietskeho priateľstva. Vrchnosť nariadila množstvo akcií, plagátov, prejavov, schôdzí a osláv. Krátko povedané politická a ideologická agitácia, propaganda, kampaň. A ako každá kampaň sa to všetko vyznačovalo vnútornou prázdnotou, vonkajškovosťou a formalizmom.
Na počesť výročia ako vidiecky kníhkupec som mal ako jednu z úloh usporiadať pre pracujúcich niekoľko výstav kníh spojených s predajom a s dôrazom na politickú literatúru. V deň výplaty a s vedomím blížiacich sa Vianoc som na dvojkolesovú káru naukladal kuchárske knihy, atlasy, leporelá a rozprávky, "zamilované" a dobrodružné romány. Leninove spisy sa mi už nezmestili. V čase vydávania stravy som v závodnej jedálni štátneho podniku Smrečina postavil improvizovaný pult z jedálenských stolov, kuchárky mi priniesli dupľovaný obed a knihy len tak fičali, kým kára nebola prázdna. Výdatne mi pritom pomáhal jeden pochabý "týpek", ktorý na celú jedáleň vykrikoval a vzdychal nad nejakou drahou obrazovou knihou, aká je krásna a vzácna a nevyhnutná a ako je mu ľúto, že si ju nemôže kúpiť, lebo ju už odvčera má. Hlásenia, tabuľky a grafy o priebehu, výsledkoch a vyhodnoteniach sa mierne upravili, takže občas sa mi aj podarilo splniť politické ukazovatele aj kvartálny či ročný plán maloobchodného obratu.
Približne v tom istom kalendárnom čase dnes opäť zažívame mediálnu kampaň "svätenia" výročia revolúcie bez knižných výstaviek, ale s podobne dutým a vyprázdneným obsahom. Lebo kdeže sa podeli idey a ideály novembra 89? Počiatočné porevolučné proklamácie lásky, súcitu, bratstva a dejinného étosu nenápadne zmlčiavajú a menia sa na krikľavý boj o stranícke válovy. Mašinéria dávno zabehnutá neporušene beží ako keby nič. Žijeme v otrockých okovách obkľúčení spleťou lží a presýtenej ľahostajnosti, mocenského egocentrizmu, chamtivého a vulgárneho materializmu. Je to ako bujará veľkopanská zábava alebo cynický maškarný bál na okraji priepasti.
"Slobodnému" občanovi ostáva už len urna. Najmä tá volebná, kde si môže demokraticky bohato a voľne vyberať z Ničoho. Tá urna, v ktorej bude občanov popol, už nie je taká istá. Ak sa totiž "strategickému investorovi" alebo tajomnému developerovi zachce postaviť na mieste cintorína golfové ihrisko alebo skládku tuhého komunálneho odpadu (po slovensky smetisko), nepomôžu mu petície, súdy, referendá, demonštrácie, ba ani svätená voda alebo onen Zaklínač hadov, čo bola prezývka toho čudného chlapíka v závodnej jedálni.
autor: Ivan Kadlečík
