Vec: Moja demisia na funkciu dospelého človeka
Ja, dolupodpísaný ČLOVEK, rozhodol som sa, že naďalej na seba beriem zodpovednosť
osemročného dieťaťa. Chcem chodiť k McDonaldovi a myslieť si, že je to štvorhviezdičková reštaurácia.
Chcem si púšťať drievka po blatovej kaluže a poháňať ich hádzaním kamienkov. Chcem
si myslieť, že lentilky sú lepšie ako peniaze, pretože ich môžem zjesť.
Chcem v lete ležať v tieni veľkého duba a popíjať s kamarátmi limonádu. Chcem sa vrátiť
do čias, kedy bol život jednoduchý - stačilo poznať len farby, násobilku a pár básničiek
a nevadilo i to, pretože som nevedel, čo všetko neviem a bolo mi to fuk. Vedel som byť
šťastný v blaženej nevedomosti o všetkom, čo ma mohlo rozrušiť alebo naštvať.
Chcem si myslieť, že svet je spravodlivý, že ľudia sú poctiví a dobrí. Chcem veriť,
že všetko je možné. Chcem zabudnúť na zložitosť života a žasnúť nad maličkosťami.
Nechcem, aby sa môj deň skladal z havárií počítača, hôr papiera, zlých správ, starosti,
ako prežiť do výplaty, ohovárania, chorôb a straty milovaných ľudí.
Chcem veriť v silu úsmevu, objatia, láskavého slova, pravdy, spravodlivosti, snov,
predstavivosti, naivnosti a stavaniu snehuliaka.
Takže tu je môj občiansky, vodičský, platobné karty a formulár na daňové priznanie.
človek
