Choď na obsah Choď na menu
 

Modlitba v starobe

12. 7. 2010
 
 
 
Pane, Ty vieš lepšie ako ja, že deň za dňom starnem a jedného dňa budem starý.
Chráň ma pred domnienkou, že musím pri každej príležitosti a ku každej téme niečo povedať.
Zbav ma veľkej náruživosti chcieť dávať do poriadku záležitosti druhých.
Nauč ma, aby som bol uvážlivý a ochotný pomáhať, ale aby som pri tom nezapáral a nerozkazoval.
Zdá sa mi, že je škoda z prevahy múdrosti nerozdávať - ale Ty, Pane, vieš, že by som si rád udržal niekoľkých svojich priateľov.
Nauč ma, aby som dokázal mlčky znášať svoje choroby a obtiaže. Pribúda ich a chuť o nich hovoriť rastie z roka na rok.
Netrúfam si prosiť, aby si mi dal dar s radosťou počúvať druhých, keď líčia svoje choroby, ale nauč ma ich trpezlivo znášať.
Taktiež sa neodvažujem prosiť o lepšiu pamäť - ale len o trochu viac skromnosti a menšiu istotu, keď sa moja pamäť nezhoduje s ich pamäťou.
Nauč ma tej obdivuhodnej múdrosti vedieť sa mýliť.
Drž ma, aby som bol, pokiaľ je možné, láskavý. Starý frfloš je korunné dielo diablovo.
Nauč ma u iných odhaľovať nečakané schopnosti a daj mi krásny dar, aby som sa taktiež o nich dokázal zmieniť.
Mám vrásky a šedivé vlasy. Nechcem sa sťažovať, ale Tebe, Pane, to hovorím - bojím sa staroby. Je mi tak, akoby som sa musel rozlúčiť, nemôžem zastaviť čas. Pociťujem, ako deň za dňom strácam silu a prichádzam o bývalú krásu.
Bol som pyšný na to, že sa ešte stále môžem merať s mladými. Teraz cítim a uznávam, že už toho nie som schopný. Bol by som smiešny, keby som sa o to pokúšal.
Ale Ty, Pane, hovoríš: "Kto verí vo mňa, tomu narastú krídla ako orlovi". Daj môjmu srdcu silu, aby som prijal život tak, ako ho Ty riadiš. Nie mrzuto, nie ľútostivo so skleslou náladou, nie ako odchádzajúci, ale ako vďačný a pripravený ku všetkému, k čomu ma Ty ešte povoláš.
A k tomu mi daj všetku silu srdca.
Amen.
 
autor: Svätý František Saleský