Hodnota ticha
3. 8. 2011
Čo je ticho?
Ticho, prirodzený a večný jazyk univerza,
je najvhodnejšie na komunikovanie tých najhlbších citov,
ktoré sa dajú vyjadriť jeho prostredníctvom.
Môžem povedať, že stretnutie s tichom zmenilo môj život a spôsob,
akým komunikujem.
Práve v tichu som sa naučila načúvať, pochopiť
a čítať medzi riadkami.
Ticho ako priateľ
Po rokoch verbálnej a neverbálnej komunikácie
potrebujem ticho, je to môj spoločník,
radosť byť sama so sebou;
je to miesto, kde môj duch nachádza povzbudenie,
kde znovu naberám sily a zotavujem sa.
Ticho je môj verný priateľ, ku ktorému utekám vždy,
keď do môjho života vstúpi nová cesta,
nové rozhodnutie, skúška, či výzva.
V rozjímaní a tichu nájdem odpovede, správny smer,
harmóniu a slová,
ktorými chcem povedať, čo cítim a na čo myslím.
Pohodlie ticha
Ticho sa stalo podstatným nástrojom
i pre moju prácu. Píšem v tichu.
Videla som mnoho osôb, ktoré sa úplne zmenili.
Po skúsenosti s tichom zmenili spôsob komunikácie,
vyjadrovania, zoznamovania sa a dokonca
i spôsob, akým sa pohybujú.
Vďaka tichu tiež našli väčšiu pohodu.
Dôležitosť ticha
Naša spoločnosť je hlučná, máme málo možností, ako byť v tichu, počúvať sami seba a náš vnútorný hlas. Stres, prebytok informácií, zmätok, nadmiera komunikácie s okolím – nie sme na ticho zvyknutí. Akoby hluk predstavoval život a ticho smrť, potom nám ticho môže naháňať strach. Ako môžeme načúvať vnútornému hlasu? Ako sa poznať, stretávať, komunikovať sám so sebou i s ostatnými? Jeden zo spôsobov, ako vstúpiť do svojho vnútra, do kontaktu s našou podstatou, je vykonávanie každodennej meditácie, sústredené počúvanie ticha bez zaujatosti, bez výkladov, bez reakcií...
Oslobodení od príkazov, predsudkov, obvyklých miest, fráz, obáv, jednoducho pozorovať a počúvať. To nám pomôže zistiť, kto sme. Keď pozorujeme, počúvame, znamená to, že vnímame, a len keď vnímame, sme pozorní. Pozorní voči tomu čo sa deje v nás, pripravení vstúpiť do kontaktu so svojim vnútorným vedomím, ktoré sa možno líši od zrejmého vedenia. To, čo nás robí šťastnými, prichádza z nášho vnútra. Aby sme mohli poznať pravé šťastie, musíme naše vedomie v tichu sústrediť na naše vnútro. Paradox je, že sme sa naučili hľadať odpovede mimo nás, nie sme zvyknutí na ticho. Iba v tichu môžeme nájsť stred našej energie. Mnohí si myslia, že komunikovať znamená dobre hovoriť, ale komunikovať znamená hlavne vedieť počúvať. Práve to, že počúvame, nám dovoľuje vytvoriť pevné vzťahy. Bez ticha skutočná komunikácia nemôže existovať. Ticho je vždy prítomné... i medzi slovami. Hesse hovorí, že slová sú iba maska, pretože málokedy vyjadrujú ich pravý význam, ale snažia sa ho zakryť. Niekedy hovoríme iba zo zvyku, skôr aby sme unikli samote, ako pre radosť alebo preto, že by sme chceli povedať niečo podstatné. Rozprávame, aby sa vyhli pocitu prázdnoty alebo preto, že sme mylne presvedčení, že čím viac sa hovorí, tým lepšie. Ale príliš rozprávania neznamená komunikáciu, neuľahčí ani nevylepší vzťahy. Bežne sa verí, že veľký rečník sa nikdy nenechá zaskočiť, nikdy sa nestane, že nemá „slov“, snaží sa vyhnúť tichu, vyplniť každú pauzu prívalom slov a zakryť tým to, čo by bolo naozaj treba povedať. Spojiť sa s tichom, dosiahnuť duševnú pohodu a pokoj znamená priblížiť sa ku svojej vlastnej pravej hlbokej podstate. Práve tu sa rodí schopnosť komunikácie so sebou samým a so svetom. V tichu sa znovu poznávame, nachádzame sami seba a cítime sa „ako doma“. Ticho znamená načúvanie a je podmienkou každej komunikácie. Ochota počúvať ostatných sa rodí práve v schopnosti načúvať sám sebe a svojim potrebám, dáva nám možnosť rastu.
Vedieť počúvať znamená pochopiť potreby toho, kto stojí pred nami tak, že rešpektujeme city a názory druhých a snažíme sa pochopiť ich individuálnu realitu. Keď len predstierame, že počúvame a medzitým si pripravujeme čo povieme, keď ten druhý prestane hovoriť, je komunikácia iba vzájomná verbálna rutina. Naučme sa počúvať, hľadajme tiché miesta medzi slovami toho druhého, pretože len keď je zmysel v tichu, môžeme správne prijať to, čo nám niekto hovorí. Naučme sa odpovedať, až keď v sebe opäť vytvoríme ticho tak, aby slová, ktoré vypustíme z úst, neboli vyrieknuté, iba aby sa niečo povedalo, ale aby boli autentické v súlade s realitou okamihu, ktorý práve prežívame: len tak dáme hodnotu našej komunikácii.
Môžeme sa naučiť využívať ticho ako nástroj duševnej pohody
Ponoriť sa do ticha znamená naučiť sa
verbálne uvoľniť. V tichu naberáme novú silu,
mladneme a naša komunikácia s nami.
Ticho nás vedie priamo a okamžite ku kontaktu
so životom – takým, aký je.
Len v uvoľnení, pokoji a pozornosti
je komunikácia takou ľahkou činnosťou,
ako je dýchanie, ktoré tvorí fáza expanzie,
slov a fáza prijímania, počúvania.
Tu komunikácia nachádza znovu svoje čaro,
vyjadruje naše bytie a slová bez námahy
vychádzajú z úst so správnymi pauzami
a intonáciou ako plod nášho uvedomenia.
Prevzaté: Vitalita
