Prečo bežíš?
Učiteľ sa pozeral z okna na trh na námestí. Zbadal tam svojho žiaka Haikela, ako sa kamsi ponáhľa. Zavolal ho a pozval ho k sebe.
„Haikel, videl si dnes ráno nebo?“
„Nie, pán učiteľ.“
„A cestu, Haikel, cestu si dnes ráno videl?“
„Áno, pán učiteľ.“
„Aj teraz ju vidíš?“
„Áno, pán učiteľ, vidím ju.“
„Povedz mi, čo vidíš?“
„Ľudí, kone, vozy; kupcov, ako sa dohadujú, dedinčanov, ako sa zohrievajú, mužov i ženy, ako chodia sem a tam.“
„Haikel, Haikel,“ napomenul ho láskavo učiteľ, „o päťdesiat rokov, o dvakrát päťdesiat rokov tu bude stále takáto cesta a taký trh, ako je tento. Na iných vozoch prídu iní kupci a budú kupovať a predávať iné kone. Ale ja tu už nebudem a nebudeš tu ani ty. A ja sa ťa, Haikel, pýtam, prečo tak utekáš, že nemáš kedy pozrieť sa na nebo?“
Videl si dnes ráno nebo?
