Ako Boh stvoril mamu
Dobrý Boh sa rozhodol stvoriť matku...
Lopotil sa s tým šesť dní, keď sa mu zjavil anjel a povedal: „Tým len strácaš čas.“
A Boh mu nato: “Hej, ale čítal si požiadavky v objednávke?
Musí sa dať umývať ako celok, nesmie byť z umelej hmoty...musí mať 180 pohyblivých,
nahraditeľných častí, uspokojiť sa s kávou a so zvyškami z minulého dňa...
musí mať bozk schopný uzdraviť všetko, od zlomenej nohy až po sklamanie v láske...
Šesť párov rúk.“
Anjel potriasol hlavou a neveriaco sa spýtal: “Šesť párov?“
„Ruky, to nie je taká ťažká vec,“ povedal Boh, „ale mama musí mať tri páry očí“
„Tak veľa?“
Boh prisvedčil.
„Jeden pár, aby videla cez zatvorené dvere, keď sa pýta: „Deti čo to tam vnútri vyvádzate?“,
aj keď to vie.
Druhý pár za hlavou, aby videla, čo by nemala, ale musí vidieť.
A ešte jeden pár, aby dieťaťu, keď sa dostane do nepríjemností, potichu
povedala: “Rozumiem, ale aj tak ťa mám rada.“
„Pane,“ povedal anjel a jemne sa mu dotkol ramena, „choď spať, aj zajtra je deň.“
„Nemôžem,“ odpovedal Pán.
„Už som skoro hotový. Už mám jednu, ktorá sa vylieči sama keď je chorá a môže pripraviť
obed pre šesť osôb z pol kila mäsa a pod sprchou pevne udrží sedemročné dieťa.“
Anjel pomaly obišiel model matky a zvedavo ho skúmal.
„Je veľmi útla,“ povedal s povzdychom.
„Ale odolná,“ odvetil Pán rázne.
„Nevieš si predstaviť, čo všetko je schopná urobiť a zniesť jedna mama.“
„Myslíš?“
„Nielen to, vie veľmi dobre používať aj rozum a pristúpiť na kompromisy,“ povedal Stvoriteľ.
Anjel sa teraz sklonil nad modelom matky a prešiel jej prstom po líci.
„Tu je jedna kvapka,“ povedal.
„To nie je kvapka,“ opravil ho Pán. „To je slza.“
„A načo je tá slza?“
„Prezrádza radosť, smútok, sklamanie, bolesť, osamelosť i pýchu.“
„Si génius!“ zvolal anjel.
Boh s jemnou nostalgiou dodal:
„Pravdupovediac, to som tam ja nedal.“
Boh nestvoril slzy. Prečo to musíme robiť my?
Zo zbierky: Príbehy pre potešenie duše
